FF: Krvavá ruža: 1.kapitola (by Selene)

27. října 2010 v 18:35 | Vampire Girl |  FF by Selene
1. KAPITOLA

Nemala som z tej cesty dobrý pocit. Nevedela som prečo ,ale mala som tušenie, že nedopadne dobre. Ale zveriť sa kamoške, ktorá mi balila veci ešte pred tým asi čo som sa narodila som nemohla nič povedať. Šetrila som si na výlet cez veľkú mláku od svojich pätnástich lebo som odmietala možnosť aby mi to zaplatili. Lenže teraz, ked od cesty na letisko chýbalo len desať minút nechcela som nikam ísť. Chcela som zostať doma.

V pán Mendez mal od rána dobrú náladu a jeho dcéra Kristy sa navnadila na tú istú náladu. Ja som nedočkavosť radšej len predstierať. Prvé čoho som sa desila bolo lietadlo. Neznášam výšky a teraz budem niekoľko tisíc metrov nad zemou. ,,Neboj keď budú turbulencie praštím ťa po hlave aby si odpadla" sľubovala. Zvraštila som čelo. To ma budeš musieť už teraz" odvrkla som. ,,Prosím zapnite si pásy. Lietadlo štartuje" bola som tak vydesená, že mi pás musela zapnúť kamoška. Vďačne som sa usmiala a pevne zovrela sedadlo. Pritlačila sa k operadlu a zavrela oči. To stúpanie mi robilo problém a dvíhal sa mi žalúdok, ale našťastie netrvalo dlho.


"Keď sa pozriete cez okno uvidíte Atlantický oceán," zaznelo, ale ja som sa radšej odvrátila. "Padavka," zašomrala Ela. Zavrčala som. Po niekoľkých hodinách, ktoré som väčšinou prespala alebo strávila na toalete sme konečne pristáli v Richmonde hlavné mesto štátu Virginia.
"Ako ste si užili let?" spýtal sa optimisticky pán Mendez, ale keď vydeľ môj výraz trocha sa miernil.
"Prvý let?" spýtal sa.
,,Hej. Ale už teraz nenávidím turbulencie," odsekla som a na mojej poznámke sa obaja Mendezovci zasmiali.
"Zvykneš si, "strčila do mňa Ela. Pred letiskom sme museli čakať, pretože si Elyn otec šiel po auto.
"Kedy ho sem doniesli a hlavne ako?" spýtala som sa.
"Keďže tu je ďalšia pobočka ich firmy tak tu jedno auto má," informovala ma. Ďalšie zbytočne minuté peniaze.
"Tak poď. Teraz nás čaká dlhá cesta autom," povedala rovnako skleslo ako som sa ja už dávno cítila.
"Radšej autom ako lietadlom a nastúpila si. Spievali sme si rôzne pesničky čím sme liezli na nervy šoférovi, ale keď v rádiu pustili Mandy pieseň, ktorú sme doslova nenávideli stíchli sme. Po menšej prestávke na benzínke, kde sme si stihli ponaťahovať všetky kosti a skoro sa prizabili sme mali dlhú osemhodinovú trasu do Mendezovej firmy. Prečo ju nemohol mať v hlavnom meste? Už nás obmínali driemoty, keď sa to stalo. Pán Mendez nezvládol zákrutu a dostal šmyk na mokrej ceste.
"Nieee," zakričala Ela. Ale bolo neskoro. Auto sa prevrátilo. Chvíľu bolo ticho a nič som nemohla vidieť. Spanikárila som, ale podarilo sa mi dostať sa z auta. Z rany na ruke sa mi valil prúd krvi. Snažila som si spomenúť čo sa vlastne stalo. Zacítila som niečo ako benzín a vtedy mi to došlo.
"Mama?" zvolala Ela.
"Nie to som ja Sue. Môžeš sa hýbať?" prikývla a pomohla som jej z auta. Keď sme chceli vytiahnuť jej otca nebol tam. Čelné sklo však bolo rozbité. Musel byť niekde na blízku. Našli sme ho rýchlo, ale ležal dosť neprirodzene v rokline.
"Oci," zvolala Ela, ale mykla sa od bolesti. Našťastie šlo okolo auto a tá pani privolala záchranku a políciu. Tá prišla skoro ihneď. Z policajného auta vyšla blonďavá žena v uniforme.
"Čo sa stalo?" spýtala sa mierne.
"Pani Forbesová, musia ísť do nemocnice. Mohli utrpieť vážne poranenia hlavy alebo mozgu," upozornil ju sanitár.
"Ospravedlňujem sa. Isteže. Prídem potom tam, kým to tu spíšeme," niečo mi na nej nesedelo. Ten jej ostražitý pohľad, keď sledovala ako dávajú do sanitky pána Mendeza a ešte aj tá unáhlená otázka.
"Ocka budeš v poriadku," plakala Ela. Mne nezostávalo nič iné len byť ticho a mlčky ju utešovať.
"Ela, teraz sa musíte upokojiť. Ste zranená. A to nehovorím o vás slečna."
"Susan Piercová," zapísal si údaje do záznamu.
"Bude to v poriadku. Nemajte strach," tiež by som chcela byť taký optimista. Pána Mendeza odviezli na operačku a nás odviedli na pohotovosť. Ela bola na tom o niečo horšie, ale pustili ju rovnako ako mna. V čakárni sme sa dlho neohriali pretože som zazrela šerifku Forbesovú. Ela už tvrdo spala tak som ako tka vstala a šla za ňou.
"Teraz nie je vhodná doba," povedala som ešte trocha omámená z narkózy.
"Viem. Prišla som sa uistiť či ste v poriadku. A spýtať sa, či máte kde prespať," pokrútila som hlavou. Súcitne sa ma dotkla ramena.
"Zavolám jednému známemu či by vás neprichýlil. A váš otec sa uzdraví," utešovala ma.
"On nie je môj otec. Som len kamarátka Ely. Vzali ma so sebou sem. Volám sa Susan Piercová," vytreštila oči.
"Piercová?" zopakovala.
"Hej, poznáte ma?" spametala sa.
"Nie, ale niekoho s vaším priezviskom áno," vrátila som sa spať k budiacej sa Ele, ktorá chvíľu nechápavo pozorovala, kde sme a potom sa rozplakala.
"Bude v poriadku," hovorila som jej a snažila jej vliať do žíl trocha pokoja.
"Slečny, toto je Damon Salvatore. Prespíte uňho v penzione," zdvihla som zrak k mužovi, ktorý mohol mať sotva dvadsať, ale mohol vyzerať aj na tridsať. Vytvoril niečo ako sústrastný pohľad a mne sa zúžili dúhovky.
"Tak poďte," popohnal nás a my sme šli za ním.
"Zajtra ráno prídem do penziónu a porozprávame sa," volala za nami Forbesová.
"Je otravná ako pijavica," zamrmlala som.
"To je to, keď je v tomto meste šerifka," doplnil ma Damon. Ako ma mohol počuť? Sadli sme si dozadu a ztíchli.

Ani sme sa nenazdali a boli sme pred veľkým domom, ktorý bol ešte z obdobia renesancie. Nebola som plne schopná niečo povedať, ale Damonov zdvorilý hlas nás viedol dnu.
"Stefan. Máme návštevu," zvolal dosť uštipačne Damon. Lenže nikto sa neozval. Nešibe mu náhodou? Dal nám hosťovskú izbu na prvom poschodí a potom zmizol. Ela hneď zaspala, lenže ja som nemohla. Stále som mala pred očami tú nehodu.

Vyšla som z izby a šla hľadať kuchyňu. Na prízemí som ju našla a nasmerovala si to k chladničke. Nevedela som však nájsť poháre.
"Druhá skrinka v pravo," veľmi ticho som zakríkla a otočila sa. Vo dverách stál zrejme ten Stefan.
"Prepáč. Nemohla som zaspať a..."
"Si naším hosťom. Nepýtaj si zakaždým povolenie na pohyb," povedal priateľsky. Uprene ma pozoroval a ja som nevedela kam sa mám schovať.
"Tiež vyzeráš dosť unavene," zasmial sa ani neviem nad čím.
"Dáš si džús?" spýtal sa a šiel k chladničke.
"Ďakujem, dám," nesmelo som sa pohla smerom k nemu. Mlčky sme pili džús až, kým som nemala prázdna pohár.
"Jedna taká absurdná vec ma napadla, keď som zbadala tvojho brata," začala som.
"Aká?" spýtal sa.
"Niečo mi vravelo, že sa mám zdekovať čo najďalej od neho," nalial mi ešte a aj sebe.
"Damon má taký talent vzbudzovať strach v človeku. Ignoruj to," prikývla som.
"Prečo je taký? Ty vyzeráš normálne," sadol si na linku.
"Prepáč, že som taká zvedavá. Je to hlúpe," dopila som druhý pohár džúsu.
"No tak Stefan. Povedz jej prečo som taký," uskočila som k Stefanovi a ten sa postavil predo mna. "Damon..." na niečo ho upozornoval.
"Ja pôjdem," zašomrala som a obišla kuchynskú linku.
"Nie, pekne jej to povedz lebo jej to poviem ja, ale úplne inak," pohrozil Damon naštvane. Začala som znova cítiť ten strach.
"Netreba. Už to nechcem vedieť. Dávaj si Stefan radšej naňho pozor" a utekala som do izby. Sadla som si k oknu a zaspala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Andrea Andrea | Web | 27. října 2010 v 19:35 | Reagovat

to ne ja kopiruje jen se zdrojem:)

2 Katty~ Katty~ | Web | 27. října 2010 v 19:43 | Reagovat

aha ... tak to se omlouvám, že jsem se nezapsala .. Asi jsem byla v té době nějaká zaneprázdněná nebo tak .. ale to mě v žádném případě neomlouvá .. Ráda bych to spřátelení obnovila, ale určitě pochopím, když mě pošleš do háje ..

3 Katty~ Katty~ | Web | 27. října 2010 v 20:31 | Reagovat

Ok :) Hrozně moc děkuju :* Vážně nevím proč jsem se tenkrát nezapsala :(

4 >>Damie&Katie<<..píše >>Damie // affiliates >>Damie&Katie<<..píše >>Damie // affiliates | Web | 28. října 2010 v 8:35 | Reagovat

Tuhle povídku jsem četla už u Selene na blogu a je moc krásna :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Copyright © 2009-2011 | Vampire-Diaries-Serial.blog.cz